Prečo mi trvalo tak dlho pozrieť si SANRIO BOYS?

Vitajte v rubrike „Late to the Party“ – stĺpčeku, ktorý je vždy načas, keď ide o dobiehanie anime, ktoré už všetci ostatní dávno videli. Každý fanúšik anime dobre pozná, aký silný nepriateľ dokáže byť nekonečný zoznam „plánujem pozrieť“. Mnohí z nás si doň pridávajú ďalšie a ďalšie tituly, ale ako a prečo sa k nim nedostaneme, to je už u každého individuálne. O to lepšie sa však človek cíti, keď si konečne na nich nájde čas. Niekedy je to klasika, ktorú ste mali dlho v hľadáčiku, inokedy vás prekvapí novinka, ktorá vám proste prekĺzla pomedzi prsty.

Rok 2026 bol pre mňa oveľa hektickejší, než som čakal, preto som vyhľadal pohodu pri anime, ktoré by ma upokojilo. Našťastie som ho našiel ľahko, stačilo si povedať: „Ichi, Ni, San-rio!“ (Čo, uznávam, že teraz vymýšľam, ale znie to dobre, však?).

Trápenie s Pompompurinom
Štúdio: Studio Pierrot (Akudama Drive, Polar Bear Cafe, Play It Cool, Guys)
Prvýkrát odvysielané: január 2018 (takže som vlastne viac ako 8 rokov pozadu! Nechal som vás čakať tak dlho, že aj Hello Kitty by sa rozlúčila…)

Ak ste v posledných 50 rokoch neboli pod skalou, určite poznáte značku Sanrio. Aj keď vám názov veľa nepovie, určite poznáte ich postavičky: Hello Kitty, Bad Badtz-Maru či legendárny Keroppi. Ich tváre sú na nespočetnom množstve produktov a majú aj viacero anime adaptácií, medzi nimi napríklad stop-motion My Melody and Kuromi či komédiu z pracovného prostredia Aggretsuko. Sanrio je zásadné meno v Japonsku aj vo svete, milujú ich fanúšikovia všetkých vekov.

V ideálnom svete by sme všetci radi ukazovali svoje Sanrio vychytávky (extra body, ak máte s Keroppim), no bohužiaľ, vždy sa nájde niekto, kto vám radosť pokazí. Presne to zažíva aj Kouta Hasegawa, druhák na strednej škole. Vždy si myslel, že ho čaká niečo výnimočné, ale medzi množstvom výrazných osobností zapadol do anonymnosti. Je jednoducho obyčajný, nenaplnený típek – navyše s tajnou záľubou. Kouta totiž miluje Pompompurina. Tento zaguľatený zlatý retríver je súčasťou Sanria od roku 1996 (mimochodom, tento rok oslavuje už 30 rokov!), a keď bol Kouta malý, dostal od babky plyšového Purina. Boli nerozluční, až do dňa, keď ho partia šikanistov vysmiala za to, že nosí „dievčenskú“ hračku. Odvtedy svoju lásku k Purinovi zaprel, podľahol tlaku okolia a stratil niečo vzácne.

Ako zaprieť sám seba
Ako je jasné už z nápadu aj vizuálu, SANRIO BOYS je žiarivé, veselé a nádherné anime. V jadre je to pohodový slice-of-life príbeh o tom, ako prijať samého seba aj svoje zvláštnosti a vytvárať priateľstvá založené na spoločných záujmoch. Nie je to však také jednoduché ako lusknúť prstom, čo je pútavý prvok príbehu. Keď Kouta zistí, že jeho záľubu v Sanrio zdieľajú aj super obľúbení Yuu Mizuno a Shunsuke Yoshino – Yuu je výrečný frajer s množstvom kamarátok, Shunsuke mlčanlivý športovec – mohli by ste čakať, že hneď začne rozprávať o Purinovi. Lenže on sa tak ľahko neotvorí. Jeho odmietnutie milovaného maskota je sprevádzané traumou, hlavne preto, že zároveň odstrčil vlastnú babku. Nikdy nenašiel odvahu sa jej ospravedlniť – a keď zomrela, stratil najväčšieho fanúšika i dôležité puto.

Schovávanie svojich koníčkov je v anime často opakovanou témou. Či už ide o Marin Kitagawu a jej záľubu v cosplayi v My Dress-Up Darling, alebo Lighta Yagamiho tajné posadnutie v Death Note. Páči sa mi, ako tu Kouta začne nenávidieť svoju lásku k Sanriu aj sám seba. Je to veľmi ľudské a na pohodové anime dosť nečakané. Viacerí poznáme ten pocit, keď nás „kamaráti“ zosmiešnia pre veci, čo nás bavia. Možno sa naoko zasmejete, ale vie to poriadne bolieť. Zrazu vám príde, že ak sú vaše záujmy detinské, ste detinskí aj vy.

Našťastie, Yuu a Shunsuke sa neboja svoju vášeň pre My Melody či Hello Kitty pokojne ukázať. Postupne zistia, že nie sú jediní: triedny prezident Seiichirou Minamoto a maličký tsundere Ryo Nishimiya sú tiež fanúšikmi. Nie je jasné, či je úplná náhoda, že sa toľko chalanov so záľubou v Sanriu našlo, alebo je týchto fanúšikov medzi stredoškolákmi viac, než som myslel. Na tom nezáleží, hlavné je, že Sanrio Boys zbožňujeme – aj keď medzi nimi nie je ani jeden reprezentant Keroppiho!

S partiou pohľadných chalanov sa Kouta po rokoch konečne môže otvoriť. A verte, poriadne rozkvitne!

(Sanrio) Boys Will Be Boys
Jednou z hlavných tém SANRIO BOYS je prijatie. Aj so spoločnými záujmami to neznamená, že ich okolie vždy pochopí – musia prekonať posmešky spolužiakov aj rodičov. Niekedy však ide len o to, aby si kamaráti navzájom kryli chrbát – a tieto scény sú na nezaplatenie. Pripomenulo mi to anime My New Boss is Goofy. Hoci sa odohráva v kancelárii medzi dospelými, Kentarou Momose vlastne zažíva podobné veci ako Kouta. Aj on bol zlomený skúsenosťami, a až v nových priateľoch našiel oporu a sebadôveru. Najlepšie časti pre mňa boli tie, kde bol Momose jednoducho so svojimi parťákmi.

Je to proste skvelý relax, zahrabať sa večer do deky so svojimi mačkami a sledovať, ako sa Sanrio Boys bavia v Sanrio Puroland – naozajstnom tematickom parku, ktorý by som teraz tiež rád navštívil. Pocit pohody znásobujú aj herecké hviezdy medzi dabérmi SANRIO BOYS: Takuya Eguchi (Loid Forger zo SPY x FAMILY), Yuuma Uchida (Megumi Fushiguro z JUJUTSU KAISEN) a Souma Saitou (Honda-san zo Skull-face Bookseller Honda-san). Je to ako byť v partii s kamarátmi, ktorých ste síce nikdy nestretli, ale pôsobia blízko. Navyše je vtipné si uvedomiť, že všetci traja účinkujú aj v BLUE LOCK – čiže po SANRIO BOYS ich môžete vidieť, ako sú na ihrisku riadne protivní jeden k druhému. Také kontrasty mám veľmi rád.

Záverečný verdikt: Zábava, ale chýba viac Keroppiho
Ako zvyknem robiť, priradil som aj SANRIO BOYS jedno prídavné meno – tentoraz skôr abstraktné: iskrivé. Výzor, atmosféra, radosť z pozerania… všetko na mňa pôsobilo enericky. Náhoda chcela, že Kouta neskôr povie, že si chce nájsť „svoj vlastný lesk“, takže som nebol ďaleko od pravdy.

Trochu ma to priviedlo k spomienkam na moju detskú hračku – škvrnitého plyšového kocúra, ktorého som volal Fúzačik. Cestoval so mnou všade, dnes je už riadne ošúchaný, ale stále ho beriem so sebou, najmä na cesty do zahraničia. Je to len malý kamo, no ľúbim ho stále. Nemusíte byť Rudo z Gachiakuta, aby ste si uvedomili, že naše veci sú viac než len kúsky materiálu – sú to spomienky na čas, miesto, situáciu alebo človeka. Rovnako aj naše záľuby nás formujú a robia nás tým, kým sme.

Nezáleží na tom, či vás baví kaligrafia, Dungeons & Dragons, pozorovanie vtákov alebo Sanrio: pamätajte, že dôležité sú preto, že ste výnimoční práve vy. A platí to ešte viac pre všetkých fanúšikov Keroppiho. Všetci by sme mali mať radi Keroppiho.

Viac sa dočítate na: Crunchyroll News