The Callous Daoboys o novej hudbe, Berserk a hudobnej teórii v Cowboy Bebop

Keď si pustíte The Callous Daoboys, okamžite začnete spochybňovať všetky rozhodnutia, ktoré ste urobili namiesto toho, aby ste ich počúvali už skôr. Ich štýl kombinuje retro zvuk s modernými prvkami – spája mathcore groovy so sviežimi popovými nápadmi, vďaka čomu znejú naozaj jedinečne. Nový singel „Gigantic Parasite Tongue“ nadväzuje na úspešný album z roku 2025 „I Don’t Want to See You In Heaven“ a po rokoch koncertovania po celom svete si konečne užívajú zaslúžený úspech. Pri príležitosti tohto úspechu som vyspovedal speváka Carsona Pace a gitaristu Dana Hodsdona. Hovorili sme o Berserk, hudobnej teórii, ktorú sa učili cez Cowboy Bebop, a obľúbených anime.

Začnime teda novým albumom. Ako sa cítite, keď je konečne vonku? Ako dlho už bol pripravený?

Dan Hodsdon: Väčšina tých skladieb bola takmer hotová už v polovici 2024, časť ešte stále bola na 75 percent v demo verziách ešte v roku 2023. Myslím, že aspoň jedna pieseň bola pôvodne zamýšľaná pre naše EP. Nakoniec sme ich však presunuli na album. Všetko sa menilo – názov, téma, zoznam skladieb. Niekoľko piesní malo základy už v roku 2022, ak nie skôr.

Carson Pace: Máme akúsi verziu „Full Moon Guidance“ už od roku 2021, takže to úplne sedí. Myslím, že sme vždy vedeli, aký album chceme, ale zložiť sme ho dokázali až v roku 2024. Doteraz tomu nemôžem úplne uveriť. Vidieť to na vinyle bolo niečo viac reálne, ale stále je to zvláštny pocit.

Hodsdon: Aj ja mám pocit, že to stále čaká na vydanie, akoby to ešte nebolo hotové.

Pace: Nič by som nemenil. Podľa mňa je album dokonalý.

Hodsdon: Súhlasím.

Pace: Hovorieva sa, že dobré umenie sa nevydáva – ono z úniku. Tak to aj cítime. Ten album už nepatrí nám, teraz patrí fanúšikom. Ja už riešim ďalšie veci – nový singel, nové skladby. Nerád sa uspokojujem s tým, čo už je, rád začínam nové veci.

Začali ste počas písania alebo nahrávania sledovať nejaké nové anime? Hrali vám anime série v pozadí?

Pace: Vždy! Počas tohto procesu som konečne dopozeral Neon Genesis Evangelion, film aj „rebuilds“. To bola veľká inšpirácia. Odohrával sa aj záver Attack on Titan, to som sledoval presne v tom období, o ktorom hovoril Dan. Je zaujímavé sledovať, ako ma tieto série ovplyvňovali. Moje najobľúbenejšie anime je Berserk, tú ’97 verziu, nie novú. Sledujem ju aspoň raz či dvakrát ročne.

Hodsdon: Ja som zašiel späť k Trigun a pozrel som si aj film Cowboy Bebop prvýkrát vtedy, keď Marty nahrával bicie – ukázal som mu film po tom, čo dokončil celý seriál. Musím sa k Trigun ešte vrátiť, sledoval som to ako dieťa a má to presne ten zvláštny nádych ako Cowboy Bebop. Tie staršie série majú jedinečný štýl, ktorý dnes už veľa nových anime podľa mňa nemá. A ten soundtrack je plný skvelých riffov, kvôli tomu som si ho pustil opäť.

Ovplyvnilo to nejak vašu hudbu? Pripustili by ste, že anime malo vplyv aj podvedome, nielen priamo na texty?

Carson: Vždy chcem tvoriť niečo tvrdé, a Berserk je určite najtvrdšie anime, čo existuje. Evangelion má zase náboženské motívy a mnoho ďalšieho. Každé umenie, ktoré konzumujem, ma ovplyvňuje, aj keď som skôr „normie“ fanúšik anime. Dan je v tom hlbšie.

Hodsdon: Pre mňa je to najmä o soundtrackoch, hlavne tie staršie, ako Cowboy Bebop. Veľa som ich študoval ešte keď som hrával na basu v rôznych jazzových a korporátnych kapelách. To je skvelé na J-pop a J-rock soundtrackoch – vedia byť jemné, nie len stále extrémne. Maximum The Hormone to vie rozbiť, ale staré soundtracky, a aj niektoré nové, ma ovplyvňujú keď hľadám ten správny zvuk naživo. Sledujem, čo v mixe funguje a čo nie.

Myslíte, že ste sa vďaka anime naučili niečo hudobné, napríklad o akordoch alebo mixovaní?

Hodsdon: Cowboy Bebop ma naučil bebop skôr než škola hudby. Keď som potom bebop študoval, pochopil som, že tie piesne v anime sú fakt autentické a inšpiratívne.

Pace: Áno, hudba z Ázie má často také zaujímavé vrstvy, že si len poviem „ako toto dokázali?!“ Jedna z mojich naj kapiel, Fear and Loathing in Las Vegas, má neskutočné synthové linky a neskutočne vysoký scream. Ázijská hudba je pre mňa obrovská inšpirácia, vlastne ani nerád poviem, že je to „anime hudba“, to je trochu zúženie pohľadu. Ale určite, aj J-Rock, J-Pop, dokonca trochu k-popu ma ovplyvňuje. Vždy.

Na vašich koncertoch sa stretáva mnoho anime fanov a scéna tvrdej hudby je plná priaznivcov anime. Prečo podľa vás tieto dve veci tak ladia?

Hodsdon: Myslím, že za tým môže byť to, že niektorá hudba pôsobí mohutne, až nadpozemsky, úplne mimo reality. Podobne ako Evangelion a Berserk – sú to obrovské príbehy s vlastným svetom, ktorý nie je hneď úplne vysvetlený. To isté majú podľa mňa niektoré kapely – napríklad The Mars Volta, s celým svojím „mýtom“ okolo albumov (napr. Bedlam and Goliath a príbeh s ouija doskou). Anime toto robí perfektne; stačí spomenúť Perfect Blue, kde musíme v rámci príbehu rešpektovať pravidlá daného vesmíru, aj keď nám ich nikto detailne nevysvetlí. Baví ma, keď to funguje takto aj v hudbe.

Ako ste sa vlastne dostali každý k anime?

Pace: Moje začiatky sú pri Fist of the North Star – bolo to divné a úžasné. Kamaráti to trochu vzdali, mňa to bavilo. Neskôr mi bývalá frajerka odporučila Miyazakiho filmy, Spirited Away a Howl’s Moving Castle sa rýchlo stali mojimi topkami. Skutočné „prebudenie“ však prišlo so Satoshi Konom – Paprika aj Perfect Blue sú podľa mňa majstrovské diela. Vyslovene som odmietal Death Note, lebo ho pozerali všetci, ale nakoniec som podľahol – je to vážne super. Berserk mi ukázal môj najlepší kamarát, a odvtedy viem, že niečo môže byť kruté, krásne, chaotické aj dojemné. Práve to chcem robiť v vlastnom umení – spájať krásu, zmysluplnosť a aj trochu tej šialenosti bez zbytočného šokovania.

Hodsdon: Mne sa anime najskôr nepáčilo. Kamaráta ma donútil pozrieť Death Note, keď sme boli chorí, a vôbec ma to nezaujalo. Až v strednej som objavil Berserk (Golden Age filmy) – nič som o tom nevedel, ale príbeh ma totálne vtiahol a pozrel som ich počas jedného víkendu päťkrát. Potom som začal sledovať aj iné anime a mangu – JoJo’s Bizarre Adventure, vtipné scény z Fist of the North Star. JoJo’s je vlastne tiež skvelý príklad dokonalého sveta, kde všetko funguje podľa vlastných pravidiel. Najviac sa mi však poslednú dobu páči Dorohedoro. Tá séria nič nevysvetľuje, len žije vlastným životom, je šialená, nechutná a srandovná zároveň. Čítal som ju už asi desaťkrát – je to môj top.

Keby ste mohli do Daoboys pridať ešte jedného člena z anime, kto by to bol a čo by robil?

Pace: Môžem pridať niekoho do ochranky?

Hodsdon: Jednoznačne Dio z JoJo’s Bizarre Adventure.

Pace: Alebo opernú speváčku z Magnetic Rose ako moju druhú vokalistku na pódiu. Nebolo by to dobré, ale rozhodne zaujímavé.

The Callous Daoboys môžeš chytiť na turné a ich hudbu si vypočuješ online.

Viac sa dočítate na: Crunchyroll News