Nominácia na Anime roka 2026: My Hero Academia FINAL SEASON v centre pozornosti

Nie som vôbec prekvapený, že My Hero Academia je medzi nominovanými na Anime roka v rámci Anime Awards 2026. Po rokoch nezabudnuteľných dobrodružstiev pridalo anime k svojmu ôsmemu pokračovaniu označenie „final season“. My Hero Academia FINAL SEASON prosto musela byť nominovaná, a je jasné, prečo. Keď My Hero Academia odštartovala, nepozeral som jej prvú sériu. Ani druhú som si nevšimol. Fanúšikom som sa stal až v tretej sérii, keď na anime con-e kamarát netrpezlivo čakal, až cez víkend uvidí nový diel. Pre tých, čo sú zvedaví: bol to ten diel, kde sa League of Villains snaží uniesť Bakuga, a Deku, aj so zlomenými rukami, je odhodlaný ochrániť „Kacchana“. „Kto je Kacchan?“ pýtal som sa, rovnako ako zopár ďalších v sérii, keď Mandalay cez telepatiu informovala o hroziacej hrozbe. Kamarát ma presvedčil, nech to teda pozerám, aby som zistil, o čo ide, a tak som po con-e začal sledovať My Hero Academia.

O dva diely neskôr som sa rozhodol binge-núť všetko až po tretiu sériu. O tri série ďalej som už zháňal mangu, aby som mohol čítať dopredu. A teraz, roky po ikonickom „You Say Run“ momente v druhej epizóde, ktorý ma vtiahol do deja, a niekoľko mesiacov po finále My Hero Academia FINAL SEASON, sa mi ťažko dávajú dokopy všetky myšlienky o anime, ktoré sa stalo mojou súčasťou. Napísal som o ňom nespočetne článkov, vďaka tomuto anime som si našiel priateľov, a dokonca som mal „Plus Ultra“ aj na svadobnej torte. Čo ešte by som mohol o My Hero Academia povedať? Sám neviem, ale poďme to spolu zistiť.

Možno predpokladám veľa, keď si myslím, že My Hero Academia už netreba predstavovať, ale tu je rýchle intro. My Hero Academia spočiatku tvrdí, že ide o príbeh o tom, ako Izuku Midoriya, chalan s nemožným snom, sa stane hrdinom. Ale ako je zvykom pri shonen anime, je to omnoho hlbšie. Mladý Midoriya, známy ako Deku, žije vo svete, kde sú superchopnosti—“Quirks“—úplne bežné. Až 80 % populácie sa narodí s nejakou schopnosťou, od „ako Superman“ až po „čože, tvoj pot vybuchuje?“. Quirks sú tak normálne, že byť hrdinom je vlastne práca, na ktorú môžete získať titul — alebo aspoň licenciu po absolvovaní školy.

Deku sa ale narodil bez Quirku, a to znamená, že jeho šanca je mizivá. Ostatní žiaci, hlavne Katsuki Bakugo alias „Kacchan“, si z neho uťahujú. Dokonca aj jeho idol All Might, hrdina číslo jeden, mu povie, že bez Quirku z neho hrdina nebude. Ale potom príde tá spomínaná druhá epizóda—Deku má osudový moment, All Might pochopí, že tento chalan má v sebe ducha pravého hrdinu a povie mu: „Aj ty môžeš byť hrdina.“ A ponúkne mu, že môže zdediť jeho Quirk.

Odtiaľ už nasleduje množstvo prekážok pre Dekua a ďalšie postavy. Od očividných zloduchov až po tematické momenty, kedy každá bitka v každej z ôsmich sérií nesie hlbší význam. Aj preto si myslím, že My Hero Academia dokonale vystihuje to, prečo anime milujeme. Keď niekto povie, že anime je „len“ niečo konkrétne, práve na tento titul treba ukázať, aby ste vysvetlili, aké srdce majú tieto príbehy.

Jasné, fandíme epickým choreografiám a soundtrackom, ale to, čo zostane, sú postavy, ich vývoj, životné lekcie, momenty, v ktorých sa dokážeš stotožniť s hrdinami, či dokonca i so zloduchmi. Séria zachytáva to najlepšie zo žánru superhrdinov, no zároveň sa pýta: čo znamená byť hrdinom? Kto rozhoduje, kto je a kto nie je hrdina? Čo ak niekto so štítkom „hrdina“ nie je dobrý človek, a čo, ak nálepka „zloduch“ skrýva človeka, ktorého len svet nepochopil a odmietol?

Ako príbeh napreduje, spolu s postavami začíname vnímať nedokonalosti spoločnosti hrdinov. Niekto má smolu na Quirk—ako Shinso s brainwashingom či Shoji, ktorý nosí masku, lebo jeho výzor budí predsudky. A to sa týka aj časti zloduchov, ktorých si život s Quirkom či detstvo vypýtali svoju daň. Ak by sa im dostalo viacej prijatia a pochopenia, ich osud mohol vyzerať úplne inak.

Ďalšou témou je váha zodpovednosti, ktorú nesie All Might. Hoci mu ubieha čas, stále sa snaží pokračovať, aj keď ho to ničí. Svet potrebuje symbol, no pomaly zisťujeme, že takúto ťarchu nemôže niesť jeden človek (spoiler: nedá sa to). Toto všetko núti idolov aj samotného All Mighta pozrieť sa pravde do očí. Postavy ako Endeavor taktiež prichádzajú na to, ako veľmi sa mýlili v chápaní hrdinstva – a prichádza tvrdá lekcia, že odpustenie nie je to isté ako pokánie.

Mohla by som pokračovať donekonečna, čo mi My Hero Academia dala, ale najviac mi zarezonovala komunita pri finále. Možno je to najmä o aktuálnych dojmoch, ale ako staršia fanúšička anime (už mám cez štyridsať), viem, že anime ťa vie úplne zasiahnuť a nájsť v postavách vlastné ja. Keď som však videla mladších fanúšikov, ktorí začali seriál pozerať ešte ako tínedžeri a dnes ho sledujú už na vysokej škole, uvedomila som si, že vyrástla celá generácia, ktorá spolu s týmto príbehom nabrala odvahu – nielen povzbudiť outsiderov, ale ukázať, že na svet nemusíš byť sám, pýtať sa otázky je správne a nerob si o nikom úsudok, kým ho naozaj nespoznáš. Vyrástli pri hrdinovi, čo vždy podá ruku, rival si volí sebareflexiu a rast a hrdinstvo je tímová práca, nie sólo jazda – každý to môže dokázať. Je skvelé vidieť, že takéto posolstvá si ľudia berú k srdcu, a vďaka tomu som za anime ako My Hero Academia nesmierne vďačná.

Viac sa dočítate na: Crunchyroll News